4.časť
"Cŕŕŕn!" zazvonil môj budík. Ja som sa len hlbšie zaborlia do periny. "Vstávať, Priídeš neskoro hneď v prvý deň!" Tak som sa nakoniec zdvihla z postele, obliekla, učesala a šla dolu sa najesť. "Tak čo Jessie, teší sa na 1. deň v tvojej novej škole?" znelo ako prvé keď som si sadla k stolu. "Jasné! Kto by sa netešil" Potom sme už museli ísť. Tašku som si prehodila cez plece, schmatla som bundu a sadla si so auta.
"Ocko, chcem ti niečo povedať, dúfam že sa nenahneváš"
" No tak von s tým čo si vyviedla."
"Kúpila som 2 lístky na zápas Carrdif vs. Montreal."
"Ale veď to je vporiadku, ale echápem prečo 2, veď vieš že mám teraz veľa práce"
"Veď sme už dlho nikde spolu neboli"
"Ale žabka, ja ne.." ešte ani nestihol dopovedať a už som mu skočila do reči. " Presne toto myslím a ani nehovor, že mi to vynahradíš. To počúvam už od svojich 6!!!!!!!" potom bolo hrobové ticho. Keď sme zastali pred školou povedal: " Žabka prišli sme sem začať od začiatku a ja sľubujem že ti to naozaj vynahradím." No to určite ! Tresla som dverami a utekala do školy, lebo už zazvonilo.
"Dobrý deň, ty musíš byť Jessie! Ja som pani riaditeľka Hedersnová. Toto je tvoja trieda. Dajú ti rozvrh a prevedú ťa po škole." vošli sme do triedy 7.A a všetci stíchli. Žiaci toto je vaša nová spolužiačka, slečna Atwoodová, prišla z Kanady. Dúfam, že sa tu bude cítiť dobre!" sadla som si na voľné miesto pri okne.
"Čau, som Mike"
"Ahoj, ja som Jessie. Mimochodom nevieš kto mi má dať rozvrh?"
" Ach jasné, zabudol som. To je rozvrh, cez prestávku to ukážem školu." Zazvonilo a do trieda vošla vysoká, štíhla a stará "dáma" profesorka Cartner - učí nás Matiku, Zemepis a Anglinu.
Konečne zazvonilo na prestávku, Mike mi ukázal celú školu. Nakoniec sme prišli k nástenke.
"Takže tu sa zapisuje na krúžky, ktoré sa v pondelok začínajú. Každý musí byť aspon v jednom športovom."
"OK, ďakujem, som rada, že som ťa spoznala." Keď odišiel vybrala som si pero. Po dlhom roznýšľaní som ....
:
